DUCHOVNÉ NAPREDOVANIE ZA NEPRIAZNIVÝCH OKOLNOSTÍ

            Človek má tendenciu si myslieť, že dôvodom, prečo nenapreduje v duchovnom živote tak, ako by si prial, sú nepriaznivé okolnosti, v ktorých sa nachádza. Napríklad chýba mi zdravie, teda sa nemôžem modliť tak, ako by som si to prial. Alebo môj neveriaci manžel mi nedovolí, aby som plne rozvinul svoje vízie. Nie som spokojný so svojím životom, so sebou samým, so spoločenským postavením a žijem s trvalým pocitom, že ak sa veci budú vyvíjať takto naďalej, nikdy nebudem môcť skutočne a intenzívne žiť. Cítim sa v nevýhode voči ostatným a nosím v sebe ustavičnú túžbu po inom, priaznivejšom živote, v ktorom by som konečne mohol vykonať hodnotné veci.
            Našou chybou je, že sa radi sústreďujeme na negatíva svojho položenia - na to, čo nám ku šťastiu chýba, a nie na to, čo máme a čo by sme mohli rozvinúť. Pritom by niekedy stačil iný pohľad alebo postoj vďačnosti. My nepotrebujeme, aby sa v prvom rade menilo naše okolie či okolnosti, ale to hlavné, čo potrebuje premenu, je naše vlastné ja. Jacques Philippe hovorí: „Koľko našich nespokojností a nedokonalostí by mohlo byť skvelými príležitosťami, ako napredovať v pokore a v dôvere v Božie milosrdenstvo, keby sme nelamentovali toľko nad nimi a netúžili sa ich zbaviť za každú cenu!“
            S Božou pomocou mnohé okolnosti, ktoré považujeme za nepriaznivé, sa môžu stať pre nás vzácnymi príležitosťami, ako podrásť v láske.